nedeľa 25. októbra 2020

15 menej známych hororov, ktoré stojí za to vidieť


Niekto si horory pustí príležitostne, hlavne počas tmavých zimných večerov, tí ostatní závisláci ich sledujú celý rok. Okrem slávnych filmov z tohto žánru sa však stále nájde nejaký zabudnutý klenot, ktorý ľudia zvyknú ľahko prehliadnuť. Pozrime sa teda na menej známe horory, ktoré stojí za to vidieť.

 



1. The Hunger (1983)

Réžia: Tony Scott


Keď sa film začína scénou, kde Bauhaus hrajú "Bela Lugosi's Dead", a popri tom sa zjaví David Bowie v roli hlavného upíra, môžete čakať čosi zaujímavé. Ešte zaujímavejšie je to, že ho režíroval Tony Scott, ktorý natočil také akčné hitovky ako Top Gun, True Romance či The Last Boy Scout. Každopádne, odbočenie do gotického hororu mu dosť sadlo. Nečakajte dlhé tesáky a viktoriánske oblečenie. The Hunger sa skôr sústredí na štýl a rozprávanie príbehu, kedy John (Bowie) začne rýchlo starnúť, a je na jeho upírskej partnerke Miriam (Catherine Deneuve), aby ho jeho "choroby" zbavila. Dvojica sa však ocitne v milostnom trojuholníku, ktorý sa nemôže skončiť práve najšťastnejšie. Oproti iným 80s upírskym filmom teda nečakajte prehnanú akciu a stereotyp, ale skôr unikátnu atmosféru.

 

2. The Changeling (1980)

Réžia: Peter Medak

Nie každý obľubuje duchárske príbehy a filmy s nadprirodzenou tematikou. The Changeling z roku 1980 je však v tomto žánre určite medzi tými lepšími. Hlavná postava John Russell (George C. Scott) sa po osobnej tragédii nasťahuje do starého domu, kde sa však krátko na to začnú diať dosť divné veci. Zvuky z podkrovia a nález tajnej izby s veľmi pohyblivým invalidným vozíkom detskej veľkosti sa tak pre Johna stanú detektívkou s cieľom odhaliť, čo za javmi v dome stojí. Príbeh je vygradovaný skvelo a film sa našťastie nespolieha na lacné ľakačky, ale skôr na mrazivú atmosféru, kde v tieňoch môže striehnuť hocičo. Záverečné vyvrcholenie je potom už len vrchol napätia, ktoré diváka sprevádza až do konca. Niekto film dokonca čiastočne prirovnáva k The Shining. Príbeh je pritom silne inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré autor Russell Hunter zažil v istom dome v Denveri v 60-tych rokoch.



3. Salem's Lot (1979)

Réžia: Tobe Hooper

Tentokrát ide o dve hororové legendy v jednom. Stephen King, ktorý napísal knihu, a Tobe Hooper, ktorý ju zvečnil v trojdielnej minisérii s celkovou dĺžkou 3 hodiny a 20 minút. A znova tu máme upírov, ktorí v tej dobe vedeli byť riadne unikátni (Herzogov Nosferatu vyšiel toho istého roku). Musím dokonca povedať, že oproti opisu v Kingovej knihe je hlavný zlosyn menom Kurt Barlow (Reggie Nalder) zobrazený podstatne desivejšie. Tohto upíra si diváci museli zamapätať minimálne ako pôvodného Nosferatu zo začiatku storočia. Príbeh je klasická "kingovka". Spisovateľ Ben Mears (David Soul), ktorý sa vráti do svojho rodného mestečka Salem's Lot, odrazu zistí, že s miestnymi čosi nie je v poriadku. Roztočí sa teda boj dobra so zlom, kedy sa Ben musí konfrontovať s upírskymi bytosťami pod vedením ich holohlavého nemŕtveho pána. A na scény s ním sa skutočne môžete tešiť.

 

4. The Beyond (1981)

Réžia: Lucio Fulci

The Beyond (pod pôvodným názvom "...E tu vivrai nel terrore! L'aldilà", áno, trochu zložité) z roku 1981 natočil taliansky majster béčkových hororov Lucio Fulci. Príbeh nás zavedie do Louisiany, kde žena menom Liza Merril (Catriona MacColl) zdedí starý hotel, ktorý za sebou nemá práve svetlú minulosť. Fulci nechutnosťami vo svojich filmoch nešetril, čo je vidieť aj v The Beyond, ktorý je považovaný za jeho majstrovské dielo. Nechýba hneď niekoľko rôznych tém: satanizmus, brána do pekla pod samotným hotelom, varovania od slepej ženy a skvelá zombie scéna z nemocnice. Efekty sú vo filme na tú dobu veľmi podarené a Fulci sa týmto filmom jednoznačne zapísal do bohatej histórie 80s hororov.

 

5. Angel Heart (1987)

Réžia: Alan Parker

V hlavných rolách v neo-noir horore Angel Heart sa objavujú herecké legendy Mickey Rourke a Robert De Niro, čo už samo o sebe je dosť veľkým lákadlom. A nejde vôbec o sklamanie. Adaptácia knihy "Falling Angel" od Williama Hjortsberga predstavuje hard-boiled detektívku s pekne temným zvratom. Detektív Harry Angel (Rourke) z New Yorku rieši zmiznutie istého muža, a jeho klientom je tajomný Louis Cyphre (De Niro). Harry sa však rýchlo do prípadu zapletie a zistí, že za všetkým je niečo oveľa temnejšie, než čakal. Rourke aj De Niro, ako inak, podávajú vo filme skvelé výkony, a niektoré scény (hlavne s výťahom) sa divákom iste zapíšu do pamäti medzi pochmúrne thrillery s nadprirodzenou zápletkou.

 
  
6.  The Innocents (1961)
Réžia: Jack Clayton

Jack Clayton sfilmoval gotický príbeh "The Turn of the Screw" od Henryho Jamesa z roku 1898 do podoby, ktorá z The Innocents okamžite spravila klasiku s témou strašidelných domov s nemenej strašidelnými deťmi. V hlavnej úlohe vystupuje Deborah Kerr ako slečna Giddens, ktorá prichádza na rozľahlé panské sídlo, aby sa starala o dve deti, Milesa a Floru. Čoskoro je však jasné, že v dome a okolí sa dejú podivné veci a hlavná hrdinka má podozrenie, že za tým stoja samotní súrodenci, ktorí môžu byť pod nadvládou nadprirodzených síl. Čiernobiely obraz spolu so starým domom a výkonmi detských hercov vytvárajú skvelú mrazivú atmosféru, ktorá presne vystihuje náladu klasických strašidelných príbehov 19. storočia. The Guardian film zaradil medzi 25 najlepších hororov, ktoré kedy vznikli.


   

7.  The Sentinel (1977)

Réžia: Michael Winner

The Sentinel je dodnes porovnávaný s filmami Romana Polanského ako Repulsion alebo Rosemary's Baby. Príbeh sa totiž odohráva v historickom obytnom dome v Brooklyne, kde sa nasťahuje mladá modelka Alison (Cristina Raines), ktorá má však psychické problémy. Hneď na začiatok sa dozvie, že na hornom poschodí býva akýsi slepý kňaz. Alison krátko na to počuje v dome zvláštne zvuky a jej psychický stav sa začne zhoršovať. Jedna obzvlášť desivá scéna sa odohráva v noci, kedy ju navštívi jej zosnulý otec, a vtedy sa napätie dá krájať. Alison postupne zisťuje, že v dome sídli zlo a je možné, že sa tam nachádza aj brána do pekla. Vyvrcholenie a záver naozaj patria medzi pekne bizarné momenty v hororovej kinematografii, a aj keď sa filmu nedostalo takej pozornosti ako podobným predchodcom tohto žánru, The Sentinel určite stojí za to vidieť.

 
  
8.  Angst (1983)

Réžia: Gerald Kargl

Tentokrát niečo z reálneho života, bez nadprirodzených prvkov. Angst natočil Gerald Kargl v celej svojej surovej podobe podľa skutočných udalostí, kedy vrah Werner Kiesek umučil a zavraždil 3 členov rodiny v rakúskom meste St. Pölten v roku 1980. Film v hlavnej úlohe so skvelým a zároveň odpudivým Erwinom Lederom (ten aj zo spomínaného mesta pochádza), ktorý hrá nemenovaného psychopata, tieto udalosti zobrazuje v celej brutálnosti. Atmosféra filmu je postupne stále temnejšia a zúfalejšia, a samotné zobrazenie vrážd a násilia nakoniec malo za následok, že Angst bol po svojom vydaní zakázaný v celej Európe. Násilie je totiž naozaj zobrazené veľmi realisticky, s dôrazom na psychologickú stránku, čo tento horor značne odlišuje od iných typických "slasherov". Hlavne scéna s vraždou mladej ženy v podchode domu je naozaj extrémna, za to vám ručím. Nič pre slabšie povahy.


9.  Night of the Demons (1988)

Réžia: Kevin Tenney

Béčkovú 80s klasiku Night of the Demons sem musím dať, pretože pripomína skvelý The Return of the Living Dead, a pretože ide o zábavný film. Zápletka je otrepaná: partia teenagerov si ide užiť a osláviť Halloween do opusteného pohrebného ústavu na kopci, kde sa však po ich zábavke v podobe vyvolávania duchov veľmi rýchlo prebúdza zlo. Každý, kto sa dnu dostane ako človek, sa skôr či neskôr zmení na démona. Groteskné praktické efekty a prehnané hororové scény následne zaručujú zábavu až do konca. Soundtrack sa taktiež nesie v typickej 80s punkovo-gotickej atmosfére a nechýba ani pesnička od Bauhaus. Veľa klišé a stereotypu, no dnes už i tak film predstavuje kultovku. Nedá mi ešte nespomenúť aj originálne gýčový slogan: "Angela is having a party, Jason and Freddy are too scared to come. But You'll have a hell of a time."

  

10.  Tourist Trap (1979)

Réžia: David Schmoeller

Slasher s nadprirodzenými prvkami Tourist Trap patril dlho k dosť obskurným filmom, až kým sa nezačal nedávno znova objavovať na internete. Už začiatočná scéna s pohyblivými figurínami je dosť bizarná, a v podstate celý film pôsobí podivne. Príbeh zahŕňa partiu mladých ľudí, ktorí sa na výlete ocitnú v akomsi zabudnutom múzeu plnom figurín na vidieku. Tam ich však začne prenasledovať vrah v maske, ktorý pomocou živých figurín a telekinetických schopností postupne vyvražďuje jedného člena skupinky za druhým. Unikátne na tomto filme je využitie samotných figurín, z ktorých môžu mať niektorí ľudia fóbiu, podobne ako z bábik. Aj preto sa z tohto béčka nakoniec po rokoch stala kultovka s originálnou tematikou a aj dôkaz o tom, že s malým rozpočtom sa predsa len dá spraviť slušný horor, ktorý vôbec neurazí.


11.  Black Christmas (1974)

Réžia: Bob Clark


Hororov z obdobia Vianoc veľa nie je, no zopár sa ich nájde, a Black Christmas z roku 1974 je dobrým príkladom. Ide o mysteriózny kanadský slasher ešte z dôb, kedy tento žáner nebol taký bežný a opoužívaný ako v 80s. Skupinu študentiek v tomto filme počas vianočných prázdnin v internátnom dome začne obťažovať neznámy stalker, ktorý im najprv vyvoláva, no rýchlo prejde k postupnému zabíjaniu. V hlavných rolách vyniká Olivia Hussey ako Jess a známy hororový herec John Saxon ako poručík Fuller. Dej je plný napätia a to, že vraha počas toho vôbec nie je vidieť, len dodáva na pocite neistoty. Príbeh bol pritom inšpirovaný známou mestkou legendou o opatrovateľke a mužovi skrytom v dome a čiastočne aj skutočnými vraždami, ktoré sa odohrali v Montreali, čo je celkom rozoznateľné.


12.  Dark Water (2002)

Réžia: Hideo Nakata


Japonsko to so strašidelnými príbehmi stále vedelo, a okrem snáď najznámejšieho Ringu z roku 1998 to dokázal aj Dark Water (v origináli Honogurai mizu no soko kara) od toho istého režiséra. Znova ide o "bytový" horor, kde sledujeme rozvedenú matku Yošimi (Hitomi Kuroki) so svojou 6-ročnou dcérou, ako sa nasťahujú do tmavého bytového komplexu, aby začali nový život. Neustále mokré škvrny v byte a duch malého dievčaťa a jej červenej tašky však ženu varujú, že v chladnej budove sa deje niečo nadprirodzené. Špinavej vody neustále pribúda a Yošimi musí celej veci prísť na koreň skôr, ako bude neskoro. Podobne ako v Ringu, filmu dominujú pochmúrna atmosféra a strašidelné interiéry, a ešte podivnejšie je, že veľa detailov sa podobalo aj skutočnému prípadu smrti Elisy Lam z roku 2013. Ale to bola najskôr len náhoda.
 
 

13.  Martin (1977)

 Réžia: George A. Romero
 

Je jasné, že George Romero bude už navždy zombie kráľom. Bez jeho filmov by možno zombie žáner dnes vôbec nebol tam, kde je, no okrem nich natočil aj iné zaujímavé počiny. Jedným je aj Martin z roku 1977. Ide však skôr o psychologický film s hororovými prvkami, v ktorom je zobrazený svet jedného rovnomenného podivína, a ide teda o krvavý svet. Martin (John Amplas) by totiž veľmi rád bol upírom, alebo skôr verí, že ním je. Jeho pokusy o získanie čerstvej krvi však často končia nešikovne a nie veľmi úspešne, zvlášť keď sa presťahuje k svojmu bratrancovi, ktorý ho nazýva "nosferatu" a ručí mu za to, že ho zlikviduje akonáhle niekomu ublíži či prejaví svoje pohnútky. Zvlášť čiernobiele scény z minulosti, kedy Martina prenasledujú rozhnevaní vidiečania na štýl starých gotických príbehov, pôsobia zaujímavo, aj keď divák netuší, či ide o spomienky, alebo len o Martinovu romantickú predstavivosť. Samotný Romero film považoval za najobľúbenejší z vlastnej tvorby. 
 

14.  Lake Mungo (2008)

 Réžia: Joel Anderson
 

V novších hororoch hlavne z posledných dekád sa začal objavovať aj dokumentárny a found footage prvok, a asi najznámejší príklad je Blair Witch. Táto technika je použitá aj v austrálskom doku-horore Lake Mungo. V "rozhovoroch" s rodinou sledujeme tragédiu Palmerovcov, kedy sa 16-ročná Alice Palmer (Talia Zucker) utopila v rybníku (podobnosť s Laurou Palmer čisto náhodná?). Nasleduje príbeh plný tajomných udalostí a zvratov, kedy rodina začne na videu z kamier v dome vídať ducha Alice. Aspoň tak sa to na prvý pohľad zdá, čo sa však potom zamotá, no to už nechcem viac rozvádzať. V jednej strašidelnej scéne rodina v okolí jazera nájde jej mobil, v ktorom je uložené video, kde je vidieť, s čím sa Alice krátko pred smrťou stretla. Zvlášť táto scéna a iné momenty, pri ktorých divákom ostane viac otázok, ako odpovedí, robí tento fiktívny dokument unikátnym psychologickým hororom.
 
 

15.  Brain Damage (1988)

 Réžia: Frank Henenlotter


Ach... kde mám len začať. Asi pri mene Frank Henenlotter autor takých trash klenotov ako Basket Case či Frankenhooker. Zo všetkých jeho bizárov však Brain Damage vyčnieva kvôli svojej originalite, humoru a jednej z najzvláštnejších kreatúr na filmovom plátne. Hlavná postava Brian (Rick Herbst) má totiž svojho vlastného parazita menom Aylmer, ktorý vyzerá ako akýsi mimozemský červ. Ten sa vie spojiť s Brianovým mozgom a navodzovať mu euforické stavy, ktoré sú lepšie ako drogy. Na oplátku však parazit požaduje ľudské obete, na ktorých by sa kŕmil. Spúšťa sa tak kolotoč šialených udalostí, po ktorých môže ostať nažive len jeden z nich. Henenlotter v tomto filme znova dokazuje, ako ho v mladosti ovplyvňovali lacné grindhouse filmy, ktoré buď diváci nenávidia, alebo ich zbožňujú. Brain Damage je pre tých druhých, no každý, kto má rád uletené nápady, si príde na svoje.
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára