Dead of Night (a.k.a Deathdream, 1974)
Réžia: Bob Clark
Fanúšikovia aj kritici majú tak trocha problém s kategorizovaním tohto hororu z roku 1974. Dead of Night, známy rovnako pod názvom Deathdream, je v podstate temnou rodinnou drámou so zombie a upírskymi elementmi, v ktorých sa snáď nikto nevyzná. To však z filmu robí unikátny kúsok, rovnako ako aj primárne mrazivý výkon hlavného herca Richarda Backusa. Rodina Brooksovcov sa jedného dňa dozvie, že ich syn Andy (Backus), ktorý v tom čase bojuje vo Vietname, padol v boji. Jeho matka Christine (Lynn Carlin) však týmto správam odmieta uveriť a je presvedčená o tom, že jej syn sa onedlho určite vráti domov. To sa aj nejakým zázrakom skutočne stane a rodina Andyho privíta s obrovskou radosťou. Už od začiatku sa ale zdá, že s mladým vojakom čosi nie je v poriadku, a nebude to len psychická trauma z vojny. Andyho správanie je stále podozrivejšie a v mestečku pribúdajú obete, ktoré majú na sebe zvláštne bodné rany po ihlách. Zvyšok je už len neodvratný spád udalostí a pekne tragický koniec (celý film je dostupný aj na YouTube).
Without Warning (1980)
Réžia: Greydon Clark
Ďalší na zozname je film od iného pána Clarka, tentokrát však so sci-fi tematikou. Na začiatok je dobré spomenúť, že tento kúsok bol inšpiráciou pre legendárneho Predatora (1987) a vražedného mimozemšťana v ňom hrá ten istý herec, Kevin Peter Hall. Ale po poriadku.. Film sa odohráva kdesi v amerických lesoch, kde na lovcov a neskôr aj nič netušiacich teenagerov začnú útočiť akési malé lietajúce stvorenia, ktoré sa im prisávajú na telo ako zubaté pijavice. Niektorí z mladých sa počas kempovania začnú strácať, a ich kamaráti ich telá objavia v opustenej búde pri jazere v lesoch. Teenageri teda v panike žiadajú o pomoc miestnych z neďalekej krčmy, ale tí im ich historky neveria, teda až na jedného, vojnového veterána Freda Dobbsa (Martin Landau). Partia sa teda vydáva späť do lesov, kde sa začína neľútostný boj s hrozivou mimozemskou bytosťou, ktorá zjavne loví ľudí pre zábavu. Without Warning je jednoznačne zábavné sci-fi béčko, ktoré vie prekvapiť zaujímavými kostýmami a efektami.
Pin (1988)
Réžia: Sandor Stern
Kanadský psychologický thriller Pin je ďalším dôkazom, že aj z mála sa dá spraviť veľa. Príbeh (podľa rovnomennej knihy Andrewa Neidermana) odhaľuje psychiku mladého Leona (David Hewlett), ktorý je synom lekára Franka Lindena (Terry O'Quinn). Doktor svoje deti odmalička vo svojej ordinácii učí o ľudskom tele za pomoci bruchovravectva, a používa k tomu anatomickú figurínu, ktorej dal meno Pin. Je však zjavné, že Leon odmalička vďaka chladnej výchove rodičov trpí mentálnymi problémami, a to sa prenáša aj do jeho mladosti, kedy už verí, že Pin je živou bytosťou a jeho jediným priateľom. Pri jednej príležitosti, kedy manželia prídu o život pri autonehode, je s nimi v aute aj figurína, ktorej sa Leon potom zhostí. Nový život Leona a jeho sestry Ursuly (Cynthia Preston) však v spolunažívaní s podivnou figurínou vedie z jedného extrému do druhého, kedy už Leon začína kompletne strácať pojem o realite a jeho jedinou obsesiou je iba Pin. Celý film je dostupný na YouTube.
Deliria (a.k.a StageFright a.k.a Aquarius, 1987)
Réžia: Michele Soavi
Ako inak, 80s nemôžu byť bez poriadneho slasheru. A tých bolo v tej dobe miestami až príliš. Niektoré boli ale zaujímavejšie, a takým bola aj Deliria z talianskej produkcie. Príbeh je typickým slasher námetom, no zaujímavejšie je skôr prostredie a kulisy. Film sa totiž odohráva v divadle, kde skupinka hercov a personálu, pripravujúcich sa na nadchádzajúci muzikál, ostane zamknutá vnútri po tom, čo z neďalekej psychiatrickej liečebne utečie vraždiaci maniak. Nik z nich spočiatku netuší, že skúška bude tej noci aj o niečom inom ako o hereckých výkonoch. Samotný muzikál je totiž o vrahovi s maskou sovy, a dokonca aj krvilačný pacient je bývalým hercom, čo mu krásne zapasuje k jeho vražednému vyčíňaniu. Okrem otrepanej 80s vyvražďovačky môže teda Deliria/StageFright ponúknuť aj čosi artovejšie.
Symptoms (1974)
Réžia: José Ramón Larraz
Rok 1974 znova prináša iný zaujímavý psychologický horor, tentokrát z UK, avšak režírovaný španielskym režisérom exploitation filmov. Vďaka svojej graduálne dusnej atmosfére ho niektorí zvykli prirovnávať k Polanského Repulsion z roku 1965. Dej sa odohráva v izolovanej vile v lesoch kdesi na anglickom vidieku. Mladá žena Helen (Angela Pleasance) si k sebe pozýva svoju kamarátku Anne (Lorna Heilbron), aby jej v prázdnom dome robila na pár dní spoločnosť. Helen sa však postupne správa stále zvláštnejšie a utiahnuto, a keď sa jej Anne aj ostatní miestni pýtajú na jej inú kamarátku menom Cora, Helen im dáva len vyhýbavé odpovede a je jasné, že čosi skrýva. Anne začne v noci v dome počuť všelijaké zvuky, a keď sa na scéne objaví správca, ktorý býva v prístavbe, veci sa ešte skomplikujú. Filmu dominuje hlavne výkon Angely Pleasance (dcéra Donalda Pleasancea), postava ktorej sa ku koncu dostáva do bezvýchodiskovej ilúzie, a prostredie podobné anglickým gotickým hororom. Film je taktiež na YouTube.
Spookies (1986)
Réžia: Brendan Faulkner, Thomas Doran
Tak a máme tu aj jedno poriadne béčko s veľkým B, a ako to už u týchto filmov býva, je to kopec srandy. Spookies je v podstate hororovou komédiou, ktorá sa absolútne neberie vážne a dokonale predstavuje "cheesy" 80s horor v plnej kráse. Partia, ako inak, nadržaných teenagerov (ktorí vyzerajú tak na 30) sa vláme do opusteného domu, kde majú v pláne užiť si noc ako nikdy predtým. A to sa im aj poriadne dopraje, keďže kdesi v dome prebýva aj čarodejník Kreon (Felix Ward), ktorý teenagerov plánuje obetovať, aby svoju polomŕtvu mumifikovanú nevestu udržal pri živote. Nasleduje šialený výber rôznych monštier a prízrakov, ktoré začnú nezvaných návštevníkov postupne loviť. Za zmienku stojí určite pavúčia žena, akýsi chobotničiak s elektrickými chápadlami či dokonca živá socha zubatej s kosou. Väčšina efektov predstavuje ručne robené masky a tie sú rovnako smiešne ako desivé. Ideálny film pre každého, kto má rád zábavné 80s efekty a trocha humoru.
Possum (2018)
Réžia: Matthew Holness
_poster.jpg)
Aby sme nezabudli aj na novšie filmy, zopár lepších hororov sa sem tam ešte nájde. Originálnym kúskom bol aj Possum, a tentokrát ide znova skôr o psychologický horor. Bábkar s nepokojnou povahou Philip (Sean Harris) sa vracia do domu jeho detstva, kde sa však musí konfrontovať so svojím nenávideným nevlastným otcom Mauriceom (Alun Armstrong). S tým zároveň prichádzajú späť všetky jeho traumy z detstva. Spoločnosť mu pritom robí aj jeho bábka, ktorú so sebou nosí v taške, a ktorá je jednou z najodpudivejších vecí na filmovom plátne za posledné roky. Groteskná pavúčia obluda s hlavou jej majiteľa sa od Philipa odmieta vzdialiť aj pri viacerých pokusoch o odlúčenie. Nepredvídateľné prejavy nalomenej Philipovej psychiky nakoniec smerujú k odhaleniu temného tajomstva. Nič pre arachnofobikov.
Let's Scare Jessica to Death (1971)
Réžia: John D. Hancock
A znova do 70-tych rokov, tentokrát k filmu, ktorý bol inšpirovaný duchárskymi príbehmi Henryho Jamesa a filmom The Haunting z roku 1963. Protagonistkou je znova psychicky nestála žena Jessica (Zohra Lampert), ktorá bola nedávno prepustená z liečebne a nasťahovala sa s manželom Duncanom (Barton Heyman) na odľahlú farmu. Keď sa manželia spolu s ich kamarátom dostanú do domu, nájdu tam tuláčku Emily (Mariclare Costello), ktorej ponúknu, aby s nimi ostala. Jessica však čoskoro začne počuť hlasy a vídať neznámu ženu v okolí farmy. Onedlho je tiež jasné, že oboch mužov Emily priťahuje, a že miestni z blízkeho mestečka sú k novým usadlíkom nepriateľsky naladení a mnoho z nich má na sebe akési jazvy. Od predavača starožitností sa taktiež dozvedia, že vo farmárskom dome kedysi žila mladá Abigail, ktorá sa utopila a odvtedy okolím blúdi v podobe nemŕtvej upírky. Film má podivnú atmosféru a z veľkej časti je len na divákoch, ako si vyložia interpretáciu hlavnej postavy. Zaujímavým je hlavne zvrat z "obyčajného" duchárkseho príbehu na niečo iné.
La Casa Lobo (a.k.a The Wolf House, 2018)
Réžia: Joaquín Cociña, Cristóbal León
Jeden netypický horor, ak sa tak priamo dá klasifikovať, je unikátny stop-motion kúsok z Čile, ktorý dosť pripomína tvorbu Jana Švankmajera. Režiséri a hlavní umelci sa pritom inšpirovali skutočnými udalosťami z prostredia sekty s názvom Colonia Dignidad, ktorá bola veľmi kontroverzná, ako to už v takýchto prípadoch býva. Výrobný proces kulís a malieb, ktorý bol kompletne tvorený ručne, trval asi 5 rokov. Príbeh je vo filme veľmi hmlistý, no ide v podstate o rozprávanie Maríe (nadabovaná Amaliou Kassai) o tom, ako zo spomínanej sekty utiekla a skryla sa do domu, kde prebývajú dve prasiatka, čo zas odkazuje na príbeh o troch prasiatkach a vlkovi. Dom sa však postupne transformuje na prízračné miesto ako z nočnej mory, a to všetko za sprievodu skvelých efektov, ktoré sú miestami pekne znepokojivé.
Dead & Buried (1981)
Réžia: Gary Sherman
Niet snáď pochýb o tom, že 80s boli na horory asi najlepšie, a tentokrát okrem známych názvov autori Votrelca priniesli ďalšiu zaujímavú jazdu. Spočiatku nenápadný príbeh tohto filmu sa odohráva v prímorskom mestečku Potters Bluff, kde sa odohrá séria brutálnych vrážd turistov. Do prípadov sa zapoja šerif Gillis (James Farentino) a miestny koroner Dobbs (Jack Albertson), avšak tiel začne len pribúdať. Podozrenie začne padať aj na obyvateľov samotného mestečka a Gillis postupne zisťuje, že s jeho spolupracovníkom tiež nie je čosi v poriadku. Dobbs bol totiž v minulosti obvinený z podivných experimentov v inej márnici, čo smeruje k odhaleniu znepokojivej konšpirácie. Z filmu sa už po rokoch stala kultovka a najmä šokujúce vyvrcholenie z neho robí kúsok, ktorý sa oplatí vidieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára