Je t'aime je t'aime (1968)

Alain Resnais. Už len toto meno by malo byť zvučné a ešte zvučnejšie, čo sa týka francúzskej filmovej scény. Mnohým dodnes v pamäti rezonuje film od Michela Gondryho z roku 2004 s názvom Eternal Sunshine of the Spotless Mind. Málokto však vie, že duchovným predchodcom a hlavnou inšpiráciou mu bol práve Resnaisov zaujímavý experimentálny kúsok Je t'aime je t'aime z roku 1968.

Hlavným hrdinom filmu je muž menom Claude Ridder, ktorý sa po neúspešnom pokuse o samovraždu rovno po prepustení z nemocnice podujme, že sa zúčastní podivného experimentu. Skupina vedcov z výskumného strediska ho totiž chce podrobiť pokusom s cestovaním v čase, ktoré sa im úspešne podarili s myšami. Claude teda podpíše potrebné papiere a necháva svoj osud v rukách vedcov, ktorí ho umiestnia do zvláštnej stavby neurčitého tvaru, kde ho chcú poslať späť v čase presne rok dozadu na jednu minútu. Experiment sa však krátko po zahájení vymyká spod kontroly a Claude sa ocitá v časovej slučke, počas ktorej znova a znova zažíva rôzne okamihy a epizódy z vlastného života. Stretáva sa pritom stále so svojou dlhoročnou priateľkou Catrine a postupne odhaľuje, kam až dospel ich vzťah plný zvratov a dramatických scén. Časová slučka sa však stále viac komplikuje a je pravdepodobné, že z nej už niet návratu...

Resnais pri tvorbe Je t'aime je t'aime spolupracoval so spisovateľom science-fiction a scenáristom Jacquesom Sternbergom, čo sa odráža na fantastickom námete cestovania v čase a samotnej myšlienke filmu. Postavy mladých milencov však neodrážajú iba krásu mladosti a lásky, práve naopak, ich vystupovanie je melancholické a miestami veľmi krehké a na hranici zúfalstva. Strih a striedanie podobných, opakujúcich sa scén vytvára ilúziu "histórie, ktorá sa opakuje" v čase ako magnetofónová páska. Medzi emocionálne silnými momentmi dvojice a náhlymi skokmi v čase je zjavná súvzťažnosť, ktorá postupne začína pôsobiť znepokojivo až chaoticky pritom, čo hlavný hrdina prežíva najsilnejšie momenty minulých mesiacov a rokov. Nemôže však robiť vôbec nič a vedci, ktorým sa odovzdal, majú takisto ruky zviazané. Pocit odcudzenia a bezmocnosti speje len k jedinému možnému koncu.

Je t'aime je t'aime je melancholickou sondou do duše traumatizovaného človeka, ktorý len ťažko nachádza zmysel svojho bytia. Núti nás zamyslieť sa, čím všetkým sme si v živote prešli a ako to dopadlo, poskladať si kolekciu spomienok a pocitov, ktoré sme zažili s niekým blízkym, a zhodnotiť, kam sme sa posunuli.
Film bol kritikmi vnímaný vcelku pozitívne a vyslúžil si aj dve ocenenia, a to za najlepšieho herca v hlavnej roli a v roku 2014 za "najlepšie znovuobjavenie". Celkovo sa dnes radí medzi najlepšie Resnaisove diela, v ktorých režisér (podobne ako v iných svojich filmoch) rozoberá ľudské osudy a vyrovnávanie sa s traumatickými životnými momentmi. Pre všetkých, ktorých oslovil Eternal Sunshine, je tento futuristický artový experiment takpovediac povinnosťou.