Mladý muž menom Allan Gray jedného večera dorazí do hostinca do malej, od civilizácie izolovanej dedinky s názvom Courtempierre. Netrvá však dlho, keď sa začnú diať podivné veci. V Grayovej izbe sa večer odrazu objaví starý muž, ktorý mu na stole zanechá malý balíček s nápisom "otvoriť až po mojej smrti", a vysloví tajomné proroctvo. Mladý muž sa následne vydáva na neznámu výpravu, aby odhalil tajomstvo, ktoré sa za balíčkom a slovami starého pána skrývajú. Sprevádzajú ho pritom fantastické tiene a vízie, ktoré akoby nepochádzali z tohto sveta a ktorým Gray nemôže rozumieť. Ocitá sa však odrazu na pôde veľkého sídla, kde cez okno spoznáva tvár muža, ktorý mu balíček dal. Ten je však krátko na to zavraždený, a tak sa Gray ponáhľa na pomoc, no je už neskoro. Najmladšia dcéra starého pána mu dovoľuje na noc ostať u nich a oznamuje mu, že jej sestra Léone trpí neznámou chorobou, ktorá z nej ťahá posledné zvyšky života. Gray otvára neznámy balíček, v ktorom nachádza knihu o upíroch. Pri bližšej prehliadke je mu to jasné - Léone ma na krku jasné stopy po uhryznutí upírom...
Takto si roku 1932 vzal Dreyer do parády upírsku tematiku, ktorú sám nazval "v tej dobe modernou". Film je inšpirovaný strašidelnými historkami od írskeho autora gotických príbehov menom Sheridan Le Fanu. Natáčal v rokoch 1930 - 1931 a vystupovali v ňom prevažne amatérski herci, ktorých našli doslova na ulici, v metre, kaviarni či obchodoch. Celý film bol natáčaný na reálnych miestach, pričom mnoho scén sa točilo priamo vo francúzskej dedinke Courtempierre, kde sa aj dej odohráva. Realita a fantázia sa v tejto snímke nekontrolovateľne prelínajú. Opustené a poničené lokácie, hra s tieňmi a svetlom a práca s kamerou dávajú celému filmu nádych snového sveta prízrakov - film má totiž podtitul Der Traum des Allan Gray, teda sen Allana Graya. Niet sa preto diviť, že kritici film prirovnávali skôr k surreálnej snímke "Un chien andalou" od Luisa Buñuela, než k Draculovi s Lugosim, ktorý vyšiel približne v rovnakom čase. To však neznamená, že Dreyer zožal potlesk, práve naopak. Film bol na premiérach vypískaný a diváci požadovali svoje peniaze späť, čo v jednom prípade viedlo aj k výtržnostiam. Dreyer sa potom nervovo zrútil a film sa stal prepadákom.
O niekoľko dekád neskôr sa však Vampyr dostal znova do pozornosti divákov a odborníkov a začal cirkulovať internetom. Moderní kritici, vrátane režisérov, spisovateľov a hercov, sa vo väčšine zhodli, že sa jedná o kvalitnú snímku, ktorú by nemal vynechať žiaden nadšenec klasických čiernobielych hororov a fantastických filmov plných experimentovania. Koho viac zaujíma tajuplná atmosféra a umelecký dojem, ten sa nechá filmom pohltiť a príde si na svoje. Aj napriek svojej ťažkopádnosti a pomalému tempu, ktoré nemusí vyhovovať každému, je film Vampyr významným krokom v dejinách upírov na plátne, ktorý proste treba vidieť aspoň raz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára