utorok 25. októbra 2016

Elton Motello

Zatiaľ čo je hitovka "Ca Plane Pour Moi" od belgického speváka menom Plastic Bertrand známa celosvetovo dodnes, nie každý vie, že za ňou v skutočnosti stál spevák a zároveň kapela s názvom Elton Motello. Táto neznáma partia na čele s Alanom Wardom sa nikdy nestala senzáciou, no počas krátkych troch rokov svojej existencie po sebe zanechala jeden vynikajúci punkový album plný úderných melodických piesní a jeden slabší s nádychom new wave a nadchádzajúcich 80s.

Alan Ward bol pôvodne líder glam/punkovej skupiny Bastard so štýlom podobným MC5, no nezáujem v Británii ho prinútil presídliť do Belgicka. Pôvodným členom bol aj gitarista Brian James, ktorý sa však po nejakej dobe odpojil a pridal sa k London SS a neskôr stál pri založení legendárnych The Damned. Po nejakých ďalších zmenách v zložení a prezývkach členov nakoniec Bastard menia názov na Elton Motello, ktorý si privlastňuje aj sám Ward. Pod týmto názvom kapela v roku 1977 vydáva výrazný singel "Jet Boy, Jet Girl/Pogo Pogo", ktorý odštartoval väčší záujem, avšak z rôznych dôvodov. Originálny text pesničky "Jet Boy, Jet Girl" totiž vyvolal kontroverziu. Pojednáva o intímnom vzťahu 15-ročného chlapca k staršiemu mužovi, ktorý ho potom opúšťa kvôli inému dievčaťu, a to všetko sa deje v sprievode melodických gitarových riffov a saxofónu. Druhý dôvod, prečo sa pesnička stala slávnou, je ten, že približne v tej istej dobe vydal belgický spevák Plastic Bertrand tú istú skladbu s vlastným francúzskym textom a spevom, a práve z nej sa následne stal veľký hit. Zatiaľ čo mnohí dodnes považujú Bertrandovu verziu za originál, pesničku v skutočnosti nahrali Elton Motello v Anglicku. Najzaujímavejšou vecou na tom však bolo, že Plastic Bertrand, vlastným menom Roger Jouret, hral vtedy v Elton Motello na bicie.

Zmätok ohľadom nahrávok sa však ani tam nekončí. Elton Motello v roku 1978 vydávajú debutový album "Victim Of Time", plný energických chytľavých pesničiek zaradených niekde medzi punkom a popom. Napísať tu najvýraznejšie pesničky ani nemôžem, pretože každá jedna proste stojí za to. A tam sa dostávame ku skvelému coveru od Small Faces s názvom "Sha La La La Lee". Presne túto pesničku totiž na druhom singli vydáva vo vlastnej verzii aj Plastic Bertrand a zdá sa, ako keby len kradol pesničky. Producentom Bertrandovho druhého albumu je však nakoniec samotný Alan Ward a aj napriek rôznym sporom a neskôr aj súdnym počinom sa nič nerieši a Bertrand si dodnes užíva svojej popularity v Belgicku aj iných krajinách. V každom prípade, album "Victim Of Time" bol prijatý pozitívne a aj napriek ďalším kontroverzným témam v pesničkách ako "Teen Pimp" alebo "Artificial Insemination" hudobne uspel, no komerčne nie. 

Po niekoľkých ďalších singloch nakoniec v roku 1980 prichádza druhý album "Pop Art", ktorý však bol z úplne iného súdka. Kapela presedlala viac na syntetizátory a menej na gitary a podivné pesničky sa zmenili na ešte podivnejšie. Punkové riffy vystriedali experimentálnejšie new wave melódie, no napriek tomu za zmienku stoja pesničky ako "Falling Like A Domino", "In The Heart Of The City" či cover The Who "Can't Explain". Po tomto menej úspešnom počine a dvoch ďalších singloch sa kapela náhle rozpadáva. 








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára