Na začiatku vidíme muža v stredných rokoch (José Luis López Vázquez), ktorý vyprevádza svojho syna na školský autobus. Následne sa rozhodne, že si zavolá z novej telefónnej búdky, ktorú na malom námestí vysadili robotníci len nedávno. Dvere sa však náhle zatvoria a muž zisťuje nielen to, že telefón v búdke nefunguje, ale i to, že dvere sa už nedajú otvoriť. Počiatočný smiech okoloidúcich z vtipnej situácie striedajú aj pokusy občanov či policajtov o otvorenie búdky a vyslobodenie muža, no nikto akosi nevie s dverami pohnúť. Keď sa už zdá, že konečne prišla záchrana od samotných inštalatérov, dej odrazu naberá zúfalý a desivý spád...
La cabina je síce starý a vcelku krátky film, no to, že získal v roku 1973 cenu Emmy v kategórii "najlepšia fikcia" dokazuje, že ide o pozoruhodný počin. Celá pointa sa totiž točí o znepokojivom potenciáli technológií, úzkostnej bezmocnosti v snahe o vyslobodenie sa a ľahostajnosti ľudí voči jedincovi v biednej situácii. Aj napriek krátkej stopáži pôsobí film intenzívne a jeho koniec je taký šokujúci, že si vyslúžil aj označenie "horor". Napätie stúpa najmä v druhej polovici, kedy si hlavný hrdina postupne uvedomuje, aký osud ho čaká. La cabina je film, ktorý niekomu možno ostane v mysli ešte dni či týždne po prvom pozretí a niekto si dokonca rozmyslí, či niekedy vstúpi do telefónnej búdky (ak nejakú dnes ešte nájde). Celú snímku je možné pozrieť si na YouTube.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára