Brautigana literárna verejnosť radí k postmoderne a jeho diela sa pohybujú v žánroch čiernej komédie, satiry a magického realizmu s prvkami absurdnosti a surrealizmu. The Hawkline Monster bola piata Brautiganova novela a znamenala akúsi "paródiu" na literárne žánre, v ktorej autor spája zdanlivo na hony vzdialené témy do jedného celku, a to všetko s poriadnou dávkou bizarných postáv, udalostí a samotného rozuzlenia príbehu. V krátkom rozsahu diela sa Brautigan po predošlých dielach znova vracia k téme fantázie a obrazotvornosti, ktorá podľa neho má dobré aj zlé následky, čo je viac priblížené v samotnej novele.
Dej knihy sa odohráva v roku 1902 kdesi v Oregone a jeho dvoma hlavnými hrdinami sú dvaja rozpoltení pištoľníci Greer a Cameron, ktorí síce zabíjajú pre peniaze, no zároveň cítia k niektorým svojim obetiam ľútosť. Jedného dňa však za nimi do nevestinca prichádza indiánske dievča menom Magic Child a najme si ich na istú prácu. Pod domom istej slečny Hawkline, odkiaľ dievča prišlo, sa totiž nachádzajú ľadové jaskyne a v nich je vraj príšera, ktorá im nedá spávať a ktorú majú muži zabiť za slušnú odmenu. Trio sa tak vydáva na dlhú cestu naprieč divokým západom, stajňami a vyprahnutými planinami. Na konci ich cesty sa však už uprostred rozpálenej púšte nachádza studený dom, v ktorom sa neustále dejú veľmi bizarné veci a pod ktorým z podzemného laboratória počuť strašidelné zvuky obludy trieskajúcej na železné dvere...
K deju sa toho viac napísať nedá tak, aby som neprezradil niečo dopredu. Prvá polovica knihy sa nesie skôr v duchu dobrodružných románov a westernov, kde čitateľ spoznáva hlavné postavy, ktoré sú miestami tiež pekne uletené. Tie pravé podivnosti však prichádzajú až s kapitolami, kde sa hrdinovia dostanú do domu a prešetrujú javy spojené s podzemným laboratóriom a samotnou príšerou. Brautigan nechá čitateľa netrpezlivo hádať, čo sa asi pod príšerou a celou záležitosťou skrýva, a dá sa pokojne povedať, že odhalenie by dopredu nevytušil nikto. Príbeh sa v skutočnosti končí oveľa surreálnejšie, ako sa v prvej polovici príbehu javí, ale o tom jedine priamo v knihe. "Minikapitoly" novely sú veľmi krátke a celá kniha sa dá prečítať za jednu dlhšiu cestu vlakom, ale to vôbec nevadí, pretože novela je napísaná priamočiarym jazykom bez zbytočných blbostí a svižný dej čitateľa rýchlo vcucne.
Verejnosť aj kritici v dobe vydania novelu prijali dosť pozitívne a dodnes tomu tak je. Brautiganov štýl a predstavivosť sú v skutočnosti tak originálne, že jeho diela, a zvlášť The Hawkline Monster, neviem prirovnať absolútne k ničomu, čo som doposiaľ čítal. Brautigan totiž zjavne nepatril medzi autorov, ktorí sa boja experimentovať a do príbehu, ktorý je na prvý pohľad obyčajný, vedel odrazu zasadiť také bizarnosti, ktoré boli typické v prvej polovici 20. storočia najmä pre surrealistov. Aj preto je táto novela určená skôr alternatívnejším čitateľom, ktorých priťahuje viac Murakami či Boris Vian ako akýkoľvek spisovateľ "spoločenských" románov. Každému, kto sa nebojí stretnúť sa s príšerou zoči-voči teda môžem povedať, že The Hawkline Monster naozaj stojí za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára