Na snímke sa Richter podieľal s niekoľkými ďalšími kolegami a jej hlavnými technikami boli stop-motion a hrané pasáže. Jednalo sa o dadaistický film, a ako to už s dadaizmom býva, snímka v podstate nemá žiadnu dejovú líniu a pozostáva zo svojvoľne poskladaných scénok. Zaujímavosťou však je, že originálny hudobný sprievod bol počas vojny zničený nacistami a do filmu tak musela byť zakomponovaná nová hudba od rôznych umelcov. Aj napriek zdanlivej "nezmyselnosti" však snímka má vyjadrovať vtedajšiu ideu dadaizmu a nonsensu spojeného s ním. Sled obrazov, ktoré sú animované často akoby umelým, mechanickým pohybom tak pripomína skôr nejaký bizarný sen, z čoho vtedy dadaisti aj surrealisti celkovo vychádzali. Avantgarda v celej svojej kráse.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára