Jook

Jook bola jedna z prvých kapiel, ktoré sa ukázali počas britskej glam rockovej explózie. Inšpirovali tartanové uniformy kapely Bay City Rollers, priniesli prvé power popové melódie a koniec koncov hrali s ostrým gitarovým zvukom, ktorý sa neskôr pretransformoval do samotného punku. V tom čase však išlo len o partiu nádejných chlapíkov, ktorí dúfali, že ich single budú jedného dňa žiadané.

Jook vydali dokopy 5 singlov, ktoré sú v dnešnej dobe už právom považované za klasiky. Ale nebolo tomu vždy tak. Kapelu založil začiatkom 70-tych rokov basák a neskôr manažér John Hewlett, ktorý zoznámil gitaristu Trevora Whitea so spevákom Ianom Kimmettom. Táto partia sa potom presťahovala do Škótska, kde sa k nim nakoniec pridáva basák Ian Hampton. Následne sa kapela sťahuje do Londýna, kde na bicie priberá finálneho člena Chrisa Townsona. V roku 1972 už Jook podpisujú zmluvu s RCA a v lete vydávajú prvý singel "It's All Right With Me". Ich neobvyklý vzhľad, kombinujúci traky, ťažké topánky a krátke vlasy, pritiahol pozornosť skinheadov, pričom kapelu začali nazývať skinheadmi aj v novinách. Jook však tvrdili, že oni skinheadi nie sú. Oni boli totiž "rudies" - rude boys.

Počas nasledujúcich dvoch rokov vydala kapela ďalšie štyri single. Na druhom prerobili "City & Suburban Blues" od Gallagher & Lyle, nasledoval melodicky našľapaný "Oo Oo Rudi" (podľa ktorého si aj kapela Rudi dala názov), "King Kapp" a nakoniec taktiež skvelý "Bish Bash Bosh". Tieto single mali s gitarami na štýl Peta Townshenda výborný rockový potenciál, avšak kapele nepriniesli žiaden väčší úspech, čo bolo sklamaním. Členovia neskôr priznali, že najviac si užívali nahrávanie pesničiek, ktoré ani nemali v úmysle nejak viac distribuovať alebo snažiť sa o ich zaradenie do rebríčkov, a tak vzniklo viacero B-side songov. Za zmienku spomedzi nich stojí najmä energická "Crazy Kids" z ich posledného singlu, ktorá bola pomaly ale isto v power popovom duchu a tiahla až k punku.

Jook sa v Londýne snažili udržať pomocou viacerých vystúpení ešte asi pol roka, až kým si ich nezavolal Hewlett, ktorý im ponúkol miesta v jeho novom projekte Sparks. Jook sa tým oficiálne rozpadli, no počas ďalších rokov im vyšli ešte iné nahrávky. White sa totiž roku 1976 dal na sólo dráhu a vydal prerobenú "Crazy Kids"a nevydanú "Moving in the Right Direction". O dva roky tiež vydavateľstvo Chiswick vydalo štvorpesničkové EP z ich posledného nahrávania. Až v roku 2005 nakoniec vychádza CD "album" s názvom "Different Class", ktorý obsahuje všetky single aj nevydané nahrávky kapely.