Lost River (2014)

Ryana Goslinga sme v posledných rokoch mohli vidieť v známych trhákoch ako Drive, Gangster Squad či Only God Forgives. Je zjavné, že aj z týchto filmov čerpal Gosling inšpiráciu pre svoj režisérsky debut s názvom Lost River, ktorý sa pohybuje v temných vodách drsných rozprávok podsvietených neónmi.

Slobodná matka Billy (Christina Hendricks) žije vo svojom schátranom dome v taktiež chátrajúcom meste Lost River so svojimi dvoma synmi. Starší z nich, Bones (Iain De Caestecker), chce svojej matke a hlavne malému bratovi Frankymu (Landyn Stewart) pomôcť, ako sa len dá, a tak obchádza staré opustené domy a ruiny a zbiera meď, ktorú potom nosí do zberných surovín za menšiu odmenu. Miestny tyran Bully (Matt Smith) je mu však so svojím kumpánom na stope, pretože si meď privlastňuje za svoju. Billy sa medzitým snaží získať prácu, ktorou by mohla zaplatiť nájom a dlhy po svojom exmanželovi. Bankový úradník Dave (Ben Mendelsohn), ktorý má jej problémy na starosti, jej ponúkne prácu v exkluzívnom nočnom bare, kde v noci prebiehajú bizarné, často "krvavé" vystúpenia, pri ktorých sa herečky na zvrátené potešenie divákov mrzačia a zabíjajú. Bones sa od svojej záhadnej mladej susedy Rat (Saoirse Ronan) dozvedá o pôvodne zatopenom Lost River, ktoré sa nachádza na dne miestnej priehrady. Rat tvrdí, že zatopenie mesta viedlo ku kliatbe, ktorou teraz trpia všetci v okolí. Bones tuší, že na prelomenie kliatby je potrebné z vodného hrobu mesta priniesť nejakú vec, ktorá by priniesla šťastie jeho matke aj ostatným navôkol...

Na začiatok by som povedal, že Lost River je kúsok vcelku podcenený. Goslingov prvý film je jasne inšpirovaný svetom Nicolasa Windinga Refna, vo filmoch ktorého si krátko predtým zahral, a taktiež podivnými, surreálnymi víziami Davida Lyncha. Kritici a diváci ho však po premiére v Cannes doslova "zmietli zo stola". Niektorí vraveli, že Gosling si naložil viac, ako dokázal zvládnuť a v roli režiséra neuspel vďaka chaotickému rozprávaniu príbehu a napodobňovaniu iných, známejších tvorcov. Nedá sa však povedať, že ide o zlý film (neverte hodnoteniam!). Postavy príbehu sú rozmanité a každá má svoju osobnosť, strachy a individuálne očakávania. Podivné situácie a scény, ktoré zobrazujú napríklad horiaci bicykel, podvodné mesto, z ktorého nad vodu trčia len pouličné lampy, či fetiš s falošnou krvou v nočnom bare, vytvárajú unikátnu atmosféru, ktorá dotvára bezútešné prostredie a samotné osudy zúfalých postáv, ktoré sa snažia uniknúť svojim osudom.

Aj napriek neobľúbenosti a opovrhnutiu zo strany verejnosti sa však na druhej strane našli aj takí, ktorí film zbožňujú (vrátane mňa). Tí, ktorým nevadí nesúvislé rozprávanie a sú zameraní skôr na predstavivosť a vizuálnu stránku, si ho obľúbia. Tradičný divák by sa však asi mal držať ďalej, len pre istou.