Leigh sa síce nenarodil do hudobne či inak umelecky založenej rodiny, no vo svojej mladosti v 60-tych rokoch sa začal stotožňovať s hippie a mod kultúrou. Na vysokej škole Royal College of Art už experimentoval s magnetofónmi či syntetizátormi a postupne sa viac dostával do hudby. V roku 1973 hral aj na dvanásťstrunovej gitare a občas hrával aj s bluesovou kapelou Stack Waddy, avšak to ho nenapĺňalo, a tak sa onedlho presťahoval do Londýna. Založil prvú kapelu s názvom Tiger Lilly, ktorá nasledujúceho roku prvýkrát hrala v klube Marquee.
Tiger Lilly však vydali len jeden singel a po mnohých zmenách názvov (napr. The Zips či The Damned) sa nakoniec zhodli na názve Ultravox!. V dobe narastajúcej punkovej explózie kapela mixovala punk, glam rock a elektroniku s new wave štýlom a vytvárala si originálny image. V tom čase si Leigh zároveň dal pseudonym John Foxx. Ultravox! na hudobnú scénu vyštartovali plným tempom a v rokoch 1977 - 1978 stihli vydať hneď tri kvalitné albumy - "Ultravox!", "Ha!-Ha!-Ha!" a "Systems of Romance". Na týchto albumoch je badať originálne kvality, ktorými Foxx so svojou kapelou disponuje. Texty na týchto albumoch sú nezvyčajne poetické oproti iným kapelám tej doby, pričom niektorí kritici hudbu Ultravox! posúvajú až do sféry art rocku.
Ultravox (od tretieho albumu už bez !) však už roku 1979 nespolupracovali s vydavateľmi a vybrali sa na americké turné, ktoré si sami financovali. Po tomto turné však Foxx z kapely odchádza a dáva sa na sólo dráhu. Jeho miesto zastúpil spevák z punkových Rich Kids menom Midge Ure. Foxx uzatvára zmluvu s Virgin Records a po dvoch vcelku úspešných singloch "Underpass" a "No-One Driving", ktoré sa dostali aj do hudobných rebríčkov, vydáva roku 1980 prvý sólo album "Metamatic". Ten sa dostáva na 18. miesto v rebríčku UK Albums Chart. Ďalším albumom bol "The Garden" vydaný roku 1981, ktorý sa dostal na 24. miesto. Na tomto albume sa nachádzala aj pesnička "Systems of Romance", ktorú s Ultravox predtým nevydal.
V roku 1982 si Foxx založil vlastné nahrávacie štúdio, v ktorom spolupracoval s mnohými umelcami. V jeho štúdiu nahrávali napríklad aj Depeche Mode, The Cure, Siouxsie & The Banshees, Nick Cave and the Bad Seeds či Brian Eno. Roku 1983 vydáva tretí album s názvom "The Golden Section" a o dva roky na to album "In Mysterious Ways", ktorý však už bol prijímaný po hudobnej stránke horšie. Po tomto albume sa Foxx na nejaký čas z hudobnej scény stiahol a vrátil sa k jeho pôvodnej práci grafika, kde napríklad navrhoval obálky na knihy či designoval plagáty. V 90-tych rokoch však stále spolupracoval s inými hudobníkmi a natáčal videoklipy menej známym kapelám.
Rok 1997 sa stáva Foxxovým návratom k hudbe. Vydáva hneď dva albumy "Shifting City" a "Cathedral Oceans" pod svojím vlastným vydavateľstvom Metamatic Records a začiatkom 21. storočia neuberá na kreativite. Ďalšie albumy "The Pleasures of Electricity" a "Crash and Burn" vydal roku 2001 a 2003 . Aktívne pritom taktiež koncertuje a venuje sa aj iným formám umenia. Roku 2009 zakladá nový projekt s názvom John Foxx and the Maths, s ktorým vydáva ďalšie albumy kolujúce hlavne v kruhoch elektronickej hudby. Foxx sa dnes radí ku kultovým a inovatívnym osobnostiam na poli hudby a jeho odkazom sa už inšpirovalo mnoho ďalších umelcov, od Garyho Numana až po elektronických Adult.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára