Rudi vznikli roku 1975 ako cover kapela hrávajúca klasický glam rock a rock'n'roll, počnúc Chuckom Berrym až po T. Rex. Do módy sa však postupne dostávala väčšia anarchia a vytváranie si vlastného štýlu, a po príchode basgitaristu a kamaráta kapely Johnnyho Stewarta sa Rudi začali orientovať na punkovú scénu. Po vystúpeniach kapiel ako Dr. Feelgood či Eddie & The Hot Rods a najmä po vydaní prvého albumu Ramones mala kapela hneď jasné, kam sa bude uberať. Na rozdiel od stereotypického imidžu miestnych kapiel sa na koncertoch všetci členovia obliekali do montérok, ktoré bubeník Grimmy ukradol zo svojej práce. Keď koncom roka 1976 punk explodoval v plnej sile, Rudi boli v Belfaste unikát. Do Severného Írska sa mnoho britských kapiel nechystalo zo strachu, ktorý tam vďaka politickej situácii vládol, a tak bola kapela známa najmä medzi miestnymi.
Rok 1977 už naplno fičal na punku a Rudi boli častými vystupujúcimi. Vtedy si už kapela povedala, že je na čase zložiť aj nejaké vlastné pesničky, ktoré však ešte odpovedali kvalite 16-ročných hudobníkov. Medzitým sa k nim pridali ďalšie kapely ako The Outcasts a Stiff Little Fingers, ktoré sa stali známe trocha neskôr. Až v máji 1978 prichádza väčší úspech - Rudi vydávajú svoj prvý singel "Big Time" pod záštitou Terriho Hooleyho (ktorý bol nimi nadšený) a jeho vlastného vydavateľstva Good Vibrations. Titulná pesnička "Big Time" však nemala (tak ako by sa od punkového hitu čakalo) nič spoločné s politikou a sociálnou situáciou. Je totiž pomenovaná po televíznom programe "The Big Time", ktorý v tej dobe vysielali. Bola to pesnička na protest proti pop kultúre, a to najmä proti televíznym programom, ktoré robia z obyčajných ľudí "celebrity" a šíria tak falošný dojem reality.
Z ich debutu sa stal vcelku úspešný hit, čo kapelu podnietilo presťahovať sa do Londýna, kde mali sľúbené priestory na skúšanie. Ako sa však ukázalo, dohoda padla a kapela nakoniec so svojimi nástrojmi nemala kam ísť. Spočiatku nocovali iba v dodávke, neskôr aj na rôznych squatoch. Gitarista Ronnie Matthews s Grimmym sa však pri jednej príležitosti dostali do problémov a museli stráviť týždeň v base s následným príkazom vrátiť sa do Severného Írska, inak by im hrozilo 6 mesiacov. Neostávalo im teda nič iné než Londýn opustiť, avšak medzitým získali viacero kontaktov a napísali ďalší materiál, ktorý ich ešte len mal presláviť.
Po návrate do Belfastu z nich už medzi miestnymi boli punkové hviezdy. Známy podnik Harp Bar bol pri ich koncertoch vraj plný ako nikdy predtým. Roku 1979 Rudi vydávajú štvorpesničkové EP "I-Spy", na ktorom znova skvelo kombinujú punk s melodickými prvkami power popu. Následne sa vydávajú na turné spolu s The Outcasts a power popovými The Tearjerkers a dokazujú, že punk sa konečne dostal aj do Írska. Roku 1980 sa už objavili aj v relácii Something Else, kde hrali pesničky chystané na ďalší singel "The Pressure's On" a "Who You". V nasledujúcich mesiacoch im viacero vydavateľov ponúklo spoluprácu, no nakoniec z ponúk nebolo nič a Rudi sa pridali k labelu Jamming!, na čele ktorého stál samotný Paul Weller.
Onedlho nahrávali aj do rádií s Johnom Peelom a Davidom Jensenom, po čom vydali ďalšie dva single - "When I Was Dead" z roku 1981 a "Crimson" z roku 1982. "Crimson" bol potom dokonca novinami Sounds označený ako singel týždňa. Rudi ešte ku koncu sprevádzali The Jam na turné, no keď sa label Jamming! spolu so zánikom The Jam dostal do slepej uličky, Rudi nemali bez vydavateľa veľmi na výber, svoju hudobnú kariéru ukončili a kapela sa rozpadla. Členovia sa vybrali svojimi cestami a založili ešte iné, väčšinou krátko trvajúce projekty. Roku 1996 vyšla vo vydavateľstve Cherry Red CD kompilácia hitov od Rudi a neskôr aj viacero ďalších kolekcií. Kapela svojho času ovplyvnila viacero interpretov a v posledných rokoch zažila vďaka internetu znovuobjavenie. Roku 2012 vyšiel taktiež film "Good Vibrations", ktorý približuje život Terriho Hooleyho a celkovo írsku punkovú scénu 70-tych rokov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára