pondelok 23. mája 2016

The Reflecting Skin (1990)

Britsko-kanadský horor Philipa Ridleyho The Reflecting Skin z roku 1990 je podľa slov samotného režiséra "mýtickou" interpretáciou detstva do temnej podoby, kde nič nie je nemožné. Kombináciou rôznorodých prvkov ako napríklad témy vampirizmu a surrealizmu, náboženského fanatizmu a dokonca aj čierneho humoru vzniká v prostredí amerického vidieka 50-tych rokov bizarný príbeh, ktorý je síce často na pohľad slnečný, avšak skrýva viacero temných tajomstiev, ktoré z detstva robia skôr nočnú moru ako rozprávku.

Osemročný Seth Dove (Jeremy Cooper) žije na čerpacej stanici "uprostred ničoho" so svojimi psychicky nestabilnými rodičmi po udalostiach 2. svetovej vojny, zatiaľ čo jeho starší brat Cameron (Viggo Mortensen) slúži armáde ďaleko od domova. Čoskoro sa na pumpe objaví skupina mladých rebelov na štýlovom cadillacu, ktorá chlapcovi sľúbi, že sa ešte uvidia. Takto sa začne séria podivných udalostí, ktoré Seth vníma so svojou nadmernou fantáziou až príliš živo. O osamelej vdove menom Dolphin Blue (Lindsey Duncan), ktorá býva v susedstve a je posadnutá skazou a úpadkom, si chlapec začne myslieť, že je 200-ročnou upírkou. Onedlho sa však Cameron vracia domov s trvalými zdravotnými následkami z ožiarenia a do vdovy sa rýchlo zamiluje, čo Seth nechce a snaží sa brata od Dolphin oddeliť. Situáciu komplikujú aj postupné zmiznutia Sethových kamarátov, jeho neznášanlivá matka a otec, ktorý skrýva svoju minulosť a rúti sa do záhuby. Keď chlapec nedokáže ovplyvniť bizarné udalosti, veci naberú temný spád...


Na začiatok je potrebné povedať, že The Reflecting Skin je film náročný na "oddychové" pozeranie, pretože je často prirovnávaný k Lynchovým filmom plným bizarností. Nelineárne rozprávanie a scény vymykajúce sa pochopeniu diváka môžu často miasť a témy s temným podtónom zas niekoho znepokojiť. Prostredie amerického vidieka, kde sú domy obklopené nekonečnými poliami, odkiaľ niet úniku, pôsobí v slnečnom počasí upokojujúco, no stiesňujúco a bezútešne zároveň. Scény detskej rozmarnosti, nudy a fantázie sa striedajú s hororovými prvkami a smrťou, ktorá číha na každom rohu a aj tak ju nevidieť. Jednou z najznámejších scén je tá, v ktorej Seth s kamarátom nájdu v sene vysušený ľudský plod, o ktorom si Seth myslí, že je to anjel a tak sa s ním v noci v posteli rozpráva. 


Film je tiež plný netypických postáv, od psychicky nestálych rodičov chlapca, cez vdovu, ktorej manžel sa obesil týždeň po ich svadbe, až po tajomných chlapcov v čiernom cadillacu, ktorí sa zjavujú len príležitostne a správajú sa dosť podozrivo. Objaví sa aj šerif, ktorý stratil tri končatiny pri napadnutí rôznymi zvieratami a nosí pásku cez oko. Mix statického prostredia, podivných postáv a surreálnych javov vo filme Ridley opisuje ako "mýtické, halucinogénne leto v živote dieťaťa". Jednou z hlavných myšlienok pritom ostáva hrozivá téma zániku detstva a hrozný koniec detskej nevinnosti. Mnoho otázok vo filme však ostáva nezodpovedaných a niektorí diváci tak môžu ostať zmätení a sklamaní. Na druhej strane je však The Reflecting Skin kritikmi aj fanúšikmi dodnes považovaný za kultovú vec, ktorá pôsobí až hypnoticky. Emocionálne vypätý, morbídne fantastický a silný vo svojom symbolizme - to je unikátna kombinácia The Reflecting Skin, na ktorú sa nedá tak skoro zabudnúť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára